Stromy sa často stávajú terčom úderov blesku, čo niekedy vedie k veľmi vážnym následkom. Pravdepodobnosť, že pozemné objekty (vrátane stromov) zasiahne blesk, závisí od niekoľkých faktorov:

• o intenzite búrkovej činnosti v regióne (v súvislosti s klímou);
• na výške tohto objektu (čím vyššie, tým je pravdepodobnejší zásah blesku);
• od elektrického odporu objektu a vrstiev pôdy pod nimi (čím nižší je elektrický odpor objektu a vrstiev pôdy pod ním, tým vyššia je pravdepodobnosť výboja blesku do neho).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, prečo sa stromy často stávajú terčom bleskov. Strom je často prevládajúcim prvkom reliéfu na výšku, živé drevo nasýtené vlhkosťou, spojené s hlbokými vrstvami pôdy s nízkym elektrickým odporom.

Ale nie všetky stromy, i keď sú rovnako vysoké, zasiahne blesk rovnako často. Sú i ľudové porekadlá o stromoch a blesku, ako napríklad to, ktoré radí, aby sme pri búrke vyhľadávali buky, ale vyhýbali sa dubom, vŕbam a smrekom. Napríklad, podľa českej povery neudrie nikdy do jaseňa.

Nemecký prírodovedec Stahl sa pokúsil zistiť, prečo do niektorých stromov blesk udrie častejšie ako do iných. V Belgicku zozbierali vyše 1 100 prípadov úderov blesku do stromov.

Zistili, že zasiahnuté boli tieto druhy stromov: topole 733, duby 153, bresty 77, buky 41, hrušky 29, vŕby 16, jasene 14, lipy 13, jablone 12, agáty 12, čerešne 11, orechy 7, brezy 5, pagaštany 5, jarabiny 5, slivky 4, gaštany 3, jelše 1, hloh 1, platan 1, vinič 1.

Stahl si všimol, že stromy, do ktorých blesk málokedy udrie, majú hladkú kôru. Topole, duby, smreky majú kôru dopukanú. Ani buk nie je však celkom bezpečný i z neho môže preskočiť blesk na človeka, ktorý je v jeho blízkosti. Na záver môžeme teda skonštatovať, že počas búrky je najlepšie sa schovať do auta, alebo niekde do budovy.