Krátko pred pol šiestou ráno 4. septembra roku 1890 zničila veľká voda Karlův most v Prahe. V tomto  roku pršalo niekoľko mesiacov takmer v kuse. Pršalo totiž výdatne už od jari, a neprestalo ani v lete. Do rozmáčanej pôdy potom začalo znovu silno pršať 1. septembra a dážď trval 4 dni. Tí, ktorí sa po moste počas pretrhnutiu dokonca prechádzali, za to zaplatili životom. V ten deň totiž kulminovala jedna z najväčších povodní českej histórie.

Povodeň roku 1890 však vynikala nielen tým, že jej za obeť padol Karlův most. Voda vtedy zaplavila takmer tretinu celej Prahy, zatopila na 4 tisícky domov a siahala až ku Staromestskému námestiu. Vyžiadala si tiež niekoľko desiatok ľudských životov.

Vltava v Prahe kulminovala 4. septembra medzi 20. a 22. hodinou večer s prietokom 3975 metrov kubických za sekundu. Táto povodeň mala katastrofálne následky, napriek tomu pri nej hladina Vltavy nedosiahla úroveň z roku 1845, kedy prietok podľa odhadov predstavoval 4500 kubických metrov za sekundu, ani povodne roku 1784 (vtedy bol prietok 4580 metrov kubických za sekundu).

Len v Prahe bolo zatopené na štyri tisíce domov, rozsah dodnes ukazuje rad značiek. Príklad nájdeme napríklad na vodárenskej veži na Novotného lávke pri Karlovom moste:

Dole je označená povodeň zo 4. júna 2013, uprostred povodeň zo 4. septembra 1890 a hore povodeň zo 14. augusta 2002.

Práve povodeň v roku 2002 bola historicky doteraz najväčší povodeň, keď voda kulminovala v Prahe prietokom 5160 metrov kubických za sekundu.  Voda v roku 2002 napáchala na pamiatkach a kultúrnom bohatstve mesta nevyčísliteľné škody, Karlov most po nej ale zostal stáť rovnako rovno ako po oprave pred 130 rokmi. Stalo sa tak aj vďaka tomu, že na moste stáli bagre, ktoré rozbíjali naplaveniny, ktoré by mohli rieku upchať. Staré Mesto zase pred vodou chránili protipovodňové zábrany.