Zamračené nízkou oblačnosťou, ktorá sa bude v priebehu dňa miestami rozpúšťať na skoro jasno až polojasno. Tak nejako znie predpoveď počasia z posledných, ale aj na nasledujúce dni. Musím sa priznať, že predpovedať nízku oblačnosť či hmlu nie je vôbec jednoduché.

Nízka oblačnosť, či hmla sa tvoria najmä v chladnej polovici roka (október – apríl), čo súvisí s menším prísunom slnečného žiarenia v tejto dobe. Niekedy sa nízka oblačnosť vytvorí zdvihnutím hmly, teda vtedy, keď sa hmla, ktorá sa vytvorila v noci či skoro ráno rozptýli vplyvom slabého ohriatia povrchu zeme počas dňa, ale vo výške zostane, čo sa nám na povrchu javí ako nízka oblačnosť. Ďalším faktorom, ktorý môže viesť k vzniku nízkej oblačnosti je inverzia teploty spôsobená napríklad pri prílive teplého vzduchu vo vyšších hladinách. 

Dôvodom, prečo sa tak ťažko predpovedá, kedy a kde sa nízka oblačnosť vytvorí a následne zase rozpustí, súvisí s tým, že ide o jav mimoriadne citlivý na stav atmosféry. Napríklad ak je hmla veľa hustá, prenikne k zemskému povrchu malé množstvo slnečného žiarenia a trvá dlhšie, než sa hmla rozpustí, ak k tomu vôbec dôjde. Naopak u riedkej hmly dopadá k zemi viac žiarenia a hmla sa rozpustí ľahšie. Hustota hmly je pritom veľa závislá na miestnych podmienkach i množstve vodnej pary v atmosfére.

Trvanie a rozsah nízkej oblačnosti ovplyvňuje aj smer a rýchlosť vetra v kombinácii s tvarom terénu. Dá sa povedať, že o tvorbe nízkej oblačnosti rozhoduje niekoľko faktorov, ktoré sa môžu rôzne kombinovať, teda do istej miery ide aj o náhodu. To všetko vyvoláva veľkú neistotu, s ktorou sa ťažko niekedy popasujú aj predpovedné modely.
Autorkou fotografii je Danka Čechová, Záhorská Bystrica