Zamračené nízkou oblačnosťou, ktorá sa bude v priebehu dňa miestami rozpúšťať na skoro jasno až polojasno. Tak nejako znie veľa krát predpoveď počasia počas jesenných, či zimných dní. Musím sa priznať, že predpovedať nízku oblačnosť či hmlu na dané miesto nie je vôbec jednoduché, dalo by sa to prirovnať k predpovedaniu búrok počas letných mesiacov.

Nízka oblačnosť, či hmla sa tvoria najmä v chladnej polovici roka (október – apríl), čo súvisí s menším prísunom slnečného žiarenia v tejto dobe. Niekedy sa nízka oblačnosť vytvorí zdvihnutím hmly, teda vtedy, keď sa hmla, ktorá sa vytvorila v noci či skoro ráno rozptýli vplyvom slabého ohriatia povrchu zeme počas dňa, ale vo výške zostane, čo sa nám na povrchu javí ako nízka oblačnosť. Ďalším faktorom, ktorý môže viesť k vzniku nízkej oblačnosti je inverzia teploty spôsobená napríklad pri prílive teplého vzduchu vo vyšších hladinách. Na dolnej hranici tejto inverzie sa potom hromadia vodná para a za vhodných podmienok tu vznikne nízka oblačnosť.

Autorom fotografii je Tomáš Slávik, okolie Rohožník:

Dôvodom, prečo sa tak ťažko predpovedá, kedy a kde sa nízka oblačnosť vytvorí a následne zase rozpustí, súvisí s tým, že ide o jav mimoriadne citlivý na stav atmosféry. Napríklad ak je hmla veľa hustá, prenikne k zemskému povrchu malé množstvo slnečného žiarenia a trvá dlhšie, než sa hmla rozpustí, ak k tomu vôbec dôjde. Naopak u riedkej hmly dopadá k zemi viac žiarenia a hmla sa rozpustí ľahšie. Hustota hmly je pritom veľa závislá na miestnych podmienkach i množstve vodnej pary v atmosfére.

Trvanie a rozsah nízkej oblačnosti ovplyvňuje aj smer a rýchlosť vetra v kombinácii s tvarom terénu. Dá sa povedať, že o tvorbe nízkej oblačnosti rozhoduje niekoľko faktorov, ktoré sa môžu rôzne kombinovať, teda do istej miery ide aj o náhodu. To všetko vyvoláva veľkú neistotu, s ktorou sa ťažko niekedy popasujú aj numerické modely.