Dnes 20.marca o 16:33 hodine nám začína dlho očakávaná jarná rovnodennosť. V astronómii je to okamih, keď má Slnko k svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V deň jarnej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín. V skutočnosti je však Slnko nad obzorom cca o 10 minút dlhšie, čo je spôsobené lomom svetla v atmosfére, ako aj tým, že východ a západ sa vzťahujú na horný okraj slnečného kotúča.

Výnimka pri dĺžke slnečného svitu je len na južnom a severnom póle. V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá, končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.

Zaujímavosťou na jarnej rovnodennosti je napríklad posunutie dátumu z 21. marca na 20. marca. Od roku 2012 až do roku 2047 sa oficiálne začiatok astronomickej jari presunie na 20. marec a od roku 2048 sa dokonca jarná rovnodennosť posunie už na 19. marec. Návrat k pôvodnému 21. marcu nastane až po vynechaní prestupného dňa v roku 2100. Medzníkom bude rok 2100, ktorý by síce mal byť, ale nebude prestupný. To umožní vrátiť v roku 2102 začiatok jari späť na 21. marec.

Na vysvetlenie, prečo je tomu tak treba trocha matematiky. Obdobie medzi dvoma jarnými rovnodennosťami je presne 365,2422 dňa, resp. 365 dní, 5 hodín a 49 minút. Pretože tento časový interval sa nerovná celému počtu dní (365 alebo 366), náš kalendár sa tomuto cyklu prispôsobuje každé 4 roky vložením prestupného dňa a rok má vtedy 366 dní.

Jarné obdobie bude trvať presne 93 dní a astronomické leto nastane 21. júna o 11:32 hodine, kedy nastane najdlhší deň v roku 2022.