O 04:49:28 hodine sa začala astronomická JAR

V astronómii je to okamih, keď má Slnko k svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V deň jarnej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín. V skutočnosti je však Slnko nad obzorom cca o 10 minút dlhšie, čo je spôsobené lomom svetla v atmosfére, ako aj tým, že východ a západ sa vzťahujú na horný okraj slnečného kotúča.

Výnimka pri dĺžke slnečného svitu je len na južnom a severnom póle. V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá, končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.

www.timeanddate.com

Prečo sa jarná rovnodennosť posunula z 21. na 20.marca?

Zaujímavosťou na jarnej rovnodennosti je napríklad posunutie dátumu z 21. marca na 20. marca. Od roku 2012 až do roku 2047 sa oficiálne začiatok astronomickej jari presunie na 20. marec a od roku 2048 sa dokonca jarná rovnodennosť posunie už na 19. marec. Návrat k pôvodnému 21. marcu nastane až po vynechaní prestupného dňa v roku 2100. Medzníkom bude rok 2100, ktorý by síce mal byť, ale nebude prestupný. To umožní vrátiť v roku 2102 začiatok jari späť na 21. marec.

Družicový záber Zeme – Himawari 8

Na vysvetlenie, prečo je tomu tak treba trocha matematiky. Obdobie medzi dvoma jarnými rovnodennosťami je presne 365,2422 dňa, resp. 365 dní, 5 hodín a 49 minút. Pretože tento časový interval sa nerovná celému počtu dní (365 alebo 366), náš kalendár sa tomuto cyklu prispôsobuje každé 4 roky vložením prestupného dňa a rok má vtedy 366 dní. Malý časový rozdiel napriek tomu stále zostáva, čo sa zase kompenzuje vynechaním prestupného roka trikrát za 400 rokov. Okamih jarnej rovnodennosti sa tak každý neprestupný rok posúva o necelých 6 hodín dopredu a každý prestupný rok skočí o viac ako 18 hodín dozadu.